Uväznená v tichu, medzi kamennými múrmi: Bola to skúška osudu?

Pomaly som roztvorila oči a zrak mi padol na malé okienko, ktoré sa nachádzalo vysoko nadomnou, tesne pod stropom.


Zmätene som sa posadila a až vtedy s hrôzou zistila, že sa nachádzam v tmavej, neznámej miestnosti, ktorú som vôbec nepoznala. Nebolo v nej nič, iba starý madrac, na ktorom som sa v tej chvíli prebrala. Myslím, že si viete predstaviť môje zdesenie, ktoré sa v danom okamihu vo mne odohrávalo a vystupňovalo sa na úplné maximum po tom, čo som zistila, že veľké, masívne dvere boli taktiež zamknuté. Hodnú chvíľu som pri nich stála a načúvala zvuky, no okrem ticha sa ku mne nedostalo nič iné.

Čakala som a premýšľala, snažila sa spomenúť si na niečo z predchádzajúcich momentov, no moja myseľ bola úplne prázdna. Nerozumela som tomu a bolo mi do plaču. Zúfalstvo, beznádej a bezmocnosť, presne tak som sa cítila.

Ani neviem, koľko prešlo času, no zaspala som. Spala som hodinu, dve alebo viac? Ani to neviem, jediné čo vám môžem s určitosťou povedať je, že keď som sa opäť prebrala, v ponurnej miestnosti bola čierna tma. Vlastne nie tak úplne. Z miesta, kde sa nachádzali dvere prenikal pás svetla, ktorý ma spočiatku vydesil, no keď som podišla bližšie, zistila som, že dvere boli pootvorené. Nesmelo som nakukla von a zazrela chodbu, na ktorej viselo niekto horiacich faklí. Chvíľlu som postávala, či niekoho nezačujem, no ticho, rozliehajúce sa priestorom ma osmelilo vyjsť v ústrety do neznáma. Kráčala som pomaličky s tlčúcim srdcom a bála sa toho, čo uvidím, kde sa dostanem, či niekoho stretnem.

Jedna studená chodba striedala druhú, až som mala pocit, že nemajú konca kraja. Kráčala som, načúvala tichu, neustále kontrolovala miestnosť a obzerala sa za seba, či ma niekto neprenasleduje. No nič. Po hodnej chvíli som si zúfalo sadla na schodište a opäť zaspala s hlavou opretou o kamenný múr. A viete, kde som sa prebrala?

V mäkkej posteli, pri ktorej s uplakanými očami sedela moja užialená rodina. Keď som roztvorila oči, ihneď sa ich tváre rozžiarili a šťastie, ktoré z nich sálalo sa nedalo ani opísať. Vraj ma zrazilo auto a v bezvedomí ma previezli do nemocnice, kde lekári bojovali o môj život. Alebo som mojou odvahou svoju ďalšiu životnú púť zachránila sama? Neviem, či to bol iba sen alebo cesta zo záhrobia naspäť do života. No dalo mi to silu nebáť sa a bojovať o každú jednu minútu…

 

What's Your Reaction?

Zmätený Zmätený
0
Zmätený
Fail! Fail!
0
Fail!
Sranda Sranda
0
Sranda
Nenávidím Nenávidím
0
Nenávidím
Milujem Milujem
0
Milujem
Zabil Zabil
0
Zabil
geeky geeky
0
geeky
lol lol
0
lol
omg omg
0
omg

0 Comments

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viac z kategórie Próza

NEZMEŠKAJTE

Vyberte formát príspevku
Test osobnosti
Series of questions that intends to reveal something about the personality
Trivia quiz
Series of questions with right and wrong answers that intends to check knowledge
Anketa
Voting to make decisions or determine opinions
Článok
Formatted Text with Embeds and Visuals
Zoznam
The Classic Internet Listicles
Odpočítavanie
The Classic Internet Countdowns
Open List
Submit your own item and vote up for the best submission
Ranked List
Upvote or downvote to decide the best list item
Meme
Upload your own images to make custom memes
Video
Youtube, Vimeo or Vine Embeds
Audio
Soundcloud or Mixcloud Embeds
Image
Photo or GIF
Gif
GIF format